Zvyšovanie poistného po zavedení dane: Kedy poisťovňa nemôže jednostranne zmeniť cenu?
Môže poisťovňa zvýšiť poistné len preto, že jej vznikla povinnosť odvádzať novú daň? Touto otázkou sa zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v spore medzi Komunálnou poisťovňou a Národnou bankou Slovenska. Súd potvrdil, že samotné zavedenie dane neoprávňuje poisťovňu jednostranne zvýšiť poistné, ak na takúto zmenu nemá právny a zmluvný základ.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) rozsudkom sp. zn. 3Stk/18/2025 z 29. apríla 2026 zamietol kasačnú sťažnosť Komunálnej poisťovne.
Poisťovňa nesúhlasila s rozhodnutiami Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“), ktorými jej bolo zakázané používať nekalú obchodnú praktiku, uložená pokuta a povinnosť odstrániť a napraviť zistené nedostatky. Neuspela ani so žalobou na Správnom súde v Bratislave, a preto sa obrátila na NSS SR.
Hoci poisťovňa namietala viacero skutočností, v tomto článku sa zameriame na problém, ktorý sa priamo dotýka spotrebiteľov – zvyšovanie poistného po zavedení dane z poistenia.
Prečo vznikol spor medzi poisťovňou a NBS?
Podstatou sporu bol rozdielny výklad zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia. Poisťovňa a NBS sa nezhodli na tom, ako sa má tento zákon uplatňovať na poistné zmluvy uzavreté do 31. decembra 2018 vrátane.
Zákon stanovuje, že daň z poistenia sa uplatní na poistné obdobie, ktoré začne plynúť po 31. decembri 2018, ak je zároveň platba poistného alebo jeho časti prijatá najskôr po tomto dátume.
Spornou otázkou bolo, či môže poisťovňa po zavedení dane automaticky zvýšiť už dohodnuté poistné.
NBS zastávala názor, že pri starších poistných zmluvách je daň už zahrnutá v dohodnutej sume poistného. Poisťovňa naopak tvrdila, že o novú daň môže poistné zvýšiť aj bez toho, aby so spotrebiteľom uzavrela dodatok k zmluve.
Svoj postup odôvodňovala predovšetkým tým, že daň z poistenia patrí medzi nepriame dane. Pri nepriamych daniach, akou je napríklad DPH, je daň spravidla zahrnutá v cene, ktorú zaplatí zákazník, pričom štátu ju následne odvádza podnikateľ.
Podľa poisťovne by v prípade prijatia výkladu NBS znášala daňové zaťaženie ona sama, čím by sa z dane z poistenia v praxi stala priama daň.
Ako zavedenie dane ovplyvnilo príjmy poisťovne?
Poisťovňa svoju argumentáciu vysvetľovala na príklade poistnej zmluvy uzavretej pred rokom 2019, v ktorej bolo dohodnuté poistné vo výške 100 eur.
Z tejto sumy sa časť peňazí používala na krytie poistného rizika, ďalšia časť napríklad na odmenu sprostredkovateľa a zvyšok predstavoval maržu poisťovne.
Po zavedení dane z poistenia však poisťovni vznikla povinnosť odviesť z rovnakých 100 eur aj daň štátu. Suma, ktorá jej z poistného zostala, sa tak znížila.
Poisťovňa preto tvrdila, že ak nemôže poistné zvýšiť, daňové zaťaženie v skutočnosti znáša ona namiesto spotrebiteľa.
Najvyšší správny súd tento argument čiastočne uznal. Súhlasil s tým, že zavedenie dane malo pre poisťovňu negatívne ekonomické dôsledky a znížilo jej čistý príjem.
Nesúhlasil však s tým, že poisťovňa môže tento výpadok príjmov riešiť jednostranným zvýšením poistného z dôvodu, ktorý nebol dohodnutý v poistnej zmluve.
Kedy môže poisťovňa zvýšiť poistné?
NSS SR zdôraznil, že pri posudzovaní možnosti zvýšiť poistné je potrebné rešpektovať aj ochranu spotrebiteľa.
Podľa súdu nemožno ustanovenie § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje výpoveď poistenia a lehoty súvisiace so zmenou poistného, uplatňovať prednostne pred § 53 Občianskeho zákonníka. Ten chráni spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Poisťovňa teda nemôže obchádzať ochranu spotrebiteľa tým, že sa pri jednostrannom zvýšení poistného odvolá iba na ustanovenie upravujúce výpoveď poistnej zmluvy.
Súd zároveň poukázal na význam stability poistných zmlúv. Spotrebiteľ musí mať možnosť predvídať, za akých podmienok uzatvára zmluvu a kedy môže dôjsť k zmene dohodnutej ceny.
Ak by poisťovne mohli jednostranne meniť výšku poistného aj z dôvodov, ktoré neboli v zmluve dohodnuté, spotrebiteľ by sa dostal do nevýhodného postavenia.
To však neznamená, že výšku poistného nemožno zmeniť za žiadnych okolností.
Jednostranné zvýšenie poistného musí mať právny a zmluvný základ a nesmie byť v rozpore s pravidlami na ochranu spotrebiteľa.
Ak si poisťovňa v zmluve neošetrila možnosť reagovať na zmenu zákona, nesie podľa NSS SR riziko takejto zmeny sama. Ak príslušné ustanovenie v zmluve má, musí pri jeho použití dodržať zákonné pravidlá vrátane ochrany spotrebiteľa, oznamovacích povinností a možnosti výpovede či nesúhlasu pri významnej zmene.
Vyplýva to najmä z bodov 50 a 51 odôvodnenia rozsudku.
Čo rozhodnutie znamená pre spotrebiteľov?
Z rozsudku vyplýva, že poisťovňa nemôže jednostranne zvýšiť poistné len z dôvodu zavedenia dane z poistenia, ak na takéto zvýšenie nemá základ v dohodnutej zmluvnej dokumentácii a vo všeobecných poistných podmienkach.
Hoci sa spor týkal Komunálnej poisťovne, závery súdu môžu byť významné aj pre klientov ostatných poisťovní, ktoré po zavedení dane z poistenia pristúpili k obdobnému zvyšovaniu poistného.
Ak ste uzavreli poistnú zmluvu pred rokom 2019 a poisťovňa vám po zavedení dane zvýšila poistné bez vášho súhlasu, je potrebné posúdiť, či mala na takýto postup právny a zmluvný základ.
Ak takýto základ neexistoval, mohlo dôjsť k porušeniu pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Stretli ste sa s podobným zvýšením poistného aj pri svojej poistnej zmluve?
Obráťte sa na našu organizáciu. Poskytneme vám ďalšie informácie a služby súvisiace s riešením tejto situácie.
Zdroj: Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Stk/18/2025 z 29. apríla 2026.