Náhrada za užívanie súkromných pozemkov obcami a vyššími územnými celkami (ďalej aj "VÚC") podľa zákona 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon 66/2009 Z. z."), bola a stále je pomerne diskutovanou témou. Podľa doterajšej ustálenej judikatúry najvyšších súdnych inštancií1 bolo judikované, že náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena je jednorazová a premlčuje sa v trojročnej premlčacej lehote od účinnosti zákona 66/2009 Z. z.. Preto súdy, po uplatnení námietky premlčania zo strany žalovaných obcí alebo VÚC, žaloby na náhradu za užívanie takýchto pozemkov odmietali ako nároky, ktoré sú premlčané. V recentných uzneseniach Ústavného súdu2 je ale badať náznak prelomu takejto judikatúry, ktorý Ústavný súd viaže na čas, ktorý uplynul od prijatia predmetnej zákonnej úpravy.
Ústavný súd vo svojich posledných uzneseniach reflektuje skutočnosť, že od účinnosti zákona 66/2009 Z.z. uplynulo už takmer 17 rokov3, počas ktorých malo dôjsť k usporiadaniu majetkových vzťahov trvalým spôsobom. Zákon totiž predpokladá, že usporiadanie vzťahov v rámci zákonného vecného bremena bude len dočasným spôsobom usporiadania vzťahov "do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území". S ohľadom na túto skutočnosť Ústavný súd nabáda všeobecné súdy aby vo svojej rozhodovacej praxi, v rámci riadne odôvodnených rozhodnutí pristúpili, alebo prinajmenšom zvážili zmenu ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá ustanovuje, že náhrada je len jednorazová. Všeobecné súdy preto majú možnosť s odkazom na uznesenia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS. 12/2025 a sp. zn. PL. ÚS. 9/2026 priznávať náhradu za užívanie pozemkov aj ako opakujúcu sa platbu, ktorá bude trvať až do trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov medzi súkromnými osobami, obcami a VÚC.
Ústavný súd ale v zjednocujúcom náleze sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 upozorňuje na skutočnosť, že priznávanie takejto náhrady je možné len od právoplatnosti uznesenia sp. zn. PL. ÚS 12/2025 (t.j. od 28.05.2025), pretože len od tohto momentu bola v právnom poriadku naznačená možná zmena ustálenej rozhodovacej praxe. Do momentu právoplatnosti tohto uznesenia nie je možné priznávať takúto náhradu ako opakujúce sa plnenie z dôvodu zachovania princípu právnej istoty, ktorý zaručuje každému, kto vstupuje do právnych vzťahov ich predvídateľnosť. Až do vydania uznesenia sa mohli obce a VÚC objektívne spoliehať na už vyššie citovanú ustálenú judikatúru najvyšších súdnych orgánov. Z tohto dôvodu je objektívne možné priznávať náhradu len od momentu, kedy sa predmetná právna istota narušila novým smerovaním judikatúry Ústavného súdu.
Pre fyzické osoby to v skratke znamená, že ak si aktuálne uplatnia nárok na náhradu za užívanie ich pozemku formou civilnej žaloby, všeobecný súd im môže priznať nárok na opakované plnenie tejto náhrady od nálezu Ústavného súdu do budúcnosti, až do momentu trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov. Takéto riešenie je logické a zároveň prihliada aj na účel zákona 66/2009 Z. z., ktorým "bolo prioritne definitívne usporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a obcou, resp. vyšším územným celkom, ako vlastníkom delimitovanej stavby, a to zákonom predpokladanými nástrojmi (...)"4. Keď vezmeme do úvahy účel ustanovenia a zároveň objektívnu nemožnosť vlastníka pozemku domáhať sa trvalého usporiadania vlastníckych vzťahov, je len logické, ak budú môcť všeobecné súdy v prípade pasivity územnej samosprávy priznávať náhradu za užívanie pozemkov aj vo forme opakovanej peňažnej dávky, ktorá bude primeraná obmedzeniu vlastníckeho práva osoby.
V prípade ak sa Vás tento článok týka a máte záujem uplatniť si právo na náhradu za užívanie Vašich pozemkov obcou, alebo vyšším územným celkom obráťte sa na nás pomocou formulára na tejto stránke.
1 Viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/49/2023 a sp. zn. 3Cdo/34/2023. Alebo uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 427/2024, III. ÚS 621/2023, III. ÚS 561/2024 a III. ÚS 422/2025.
2 Viď najmä uznesenia sp. zn. PL. ÚS 12/2025 a sp. zn. PL. ÚS 9/2026, spolu so zjednocujúcim stanoviskom pléna sp. zn PLz. ÚS 1/2026.
3 Zákon 66/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 01.07.2009.
4 Bod 24 uznesenia Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/2025 in fine.